Linux

Linux - základy používania + praktické príklady
PHP Apache MySQL

Obsah

Úvod - editorial

Na tejto stránke nájdete niekoľko základných teoretických a praktických postrehov pri práci s Linuxom. Tieto postrehy vychádzajú z praktických skúseností získaných pri práci hlavne s distribúciami RedHat. Neznamená to však, že by neplatili všeobecne, akurát sa iné distribúcie môžu máličko líšiť umiestnením niektorých súborov a rôznymi konfiguračnými utilitami. Preto som sa snažil z nasledujúceho textu vynechať záležitosti, ktoré sú špecifické pre tú ktorú distribúciu, a preto som sa sústredil hlavne na štandardné programy, ktoré sú obsahom väčšiny distribúcií. Na začiatok som zaradil trocha podrobnejší rozbor distribúcie Monkey, a to hlavne preto, lebo táto distribúcia nevyžaduje inštaláciu, iba sa rozbalí na DOS-ovský disk, ale napriek tomu, môže plnohodnotne poslúžiť, ako pokusná distribúcia na prvé spoznávanie linuxu. Pokusmi s touto distribúciou nemôžete nič pokaziť, naopak sa môžete v linuxe slušne zorientovať a mohla by byť pre Vás odrazovým mostíkom do sveta veľkých a známych distribúcií. Ak by niekto z Vás, čitateľov mal chuť prispieť svojimi postrehmi, veľmi rád ich sem pripojím.

Malé rady vopred

Od základu musíte zmeniť myslenie, najlepšie je zabudnúť na WIN a DOS
Pre prácu s linuxom sa vyzbrojte trpezlivosťou
Chuťou experimentovať a testovať konfiguráciu
Nezaobídete sa bez študovania, a veľmi podrobného
Nevzdávajte to ani na 10-ty, ani na 20-ty pokus, raz sa to podarí
Zadovážte si aspoň základnú literatúru
Nájdite si vo svojom okolí ľudí, ktorí sa s linuxom zaoberajú
Nebojte sa linuxu, pokaziť nič nemôžete, preinštalovať sa dá vždy
Robte si počas práce poznámky, aj táto stránka vznikla rovnako
Ak nemáte chuť učiť sa, zostaňte pri WIN a klikajte ďalej :-)

Linux na hranie a experimenty

Výhody: Nepotrebuje inštaláciu, len sa rozbalí
Linuxové súbory sú prístupné aj z DOS-u, takže pri nesprávnom prepísaní niektorého súboru si to z DOS-u opravíte Ak sa to celé rozbabre, znovu rozbaliť a je to ! Správa sa ako plnohodnotný linux, aj keď sa ako plnohodnotný server nehodí, je pomalší, neloguje niektoré aktivity, a je starší Bez obáv možete robiť rôzne zmeny a testovať, jednak tým nezaťažíte svoj server a nemusíte mať obavy o rozhodenie konfigurácie, tu si to overíte a potom ľahko naostro konfigurujete server. Má podporu X window pre všeobecné graf. karty ako napr: Trident a aj pre karty S3. V X window máte Netscape Navigator, da sa surfovať po internete Nepotrebuje LILO (linux loader) štartuje sa DOS-ovským loadlin.exe

Potrebný HW: v podstate ľubovolná 386-ka aspoň 2MB RAM aspoň 60 MB HDD, myš nejaká štandardná graf. karta napr: Trident 8900, Alliance Promotion DSV6422, Cirrus Logic CL-GD5428, S3 Trio 64V+, tieto mám odskúšané, na S3 ViRGE nefunguje X window kvôli chýbajúcemu XF86S3_V X serveru, ale textový režim pracuje bez problémov.
Doproručujem: 486 50MHz, 8 MB RAM, 80 MB HDD, nejaká NE 2000 kompatibilná sieť. karta, myš.

Samozrejme, že môže existovať aj na slabšom Pentiu spolu s Windows95, v tom prípade to ale nesmie byť PII, lebo jadro tohoto linuxu je kompilované pre i386, na PII mi to pri boote zamrzlo. V prípade použitia spolu s win, treba ale tento linux štartovať z DOS-u, teda reštartovať PC v DOS-e a potom spustiť linux.bat. No myslím že sa niečo podobné nájde u každého záujemcu o linux.

Nevýhody: Oveľa pomalší kvôli filesystému umsdos, sú vynechané niektoré bezpečnostné prvky, teda ako plnohodnotný server sa nehodí.

POZOR ! Ak sa chystáte vyskúšať tento linux pracuje IBA na FAT16. Na FAT32 nedokáže primountovať hlavný súborový systém, kvôli nekompatibilite medzi UMSDOS a FAT32

Čo sa mi na ňom podarilo rozbehať ???

Sieť TCP/IP s pripojením na internet
apache, wu-ftpd, imapd, ipop3d skoro všetky služby
namserevr DNS named
e-mailový server sendmail
PPP point to point protocol - používa sa na spojenie s internetom cez dial up modem a tel. linku
PLIP paralel IP, teda prepojenie 2 linuxových strojov paralelným káblom s TCP/IP protokolom
SLIP serial line IP, prepojenie 2 linux strojov cez null modem seriový kábel SLIP, PPP spojenie s Apple MacOS aj s DOS-om
X window, na vyššie spomínaných graf. kartách
Po prekompilovaní jadra, som rozbehal zvuk. kartu a funguje aj x11amp (winamp)

V podstate ho doma stále mám nainštalovaný na 486-ke, na pokusy sa vždy zíde.

Ešte jedna príhoda s týmto Monkey linuxom - to je jeho názov. Raz sa mi stalo, že môj Red Hat, ktorý mám nainštalovaný doma na jedinom fyzickom HDD rozdelenom na 3 partition (1. FAT 16, 2.ext2, 3.linux swap) som si natoľko rozbabral konfiguráciu Red Hat-u, že to nešlo ani nabootovať. Samozrejeme, z DOS-u sa za normálnych podmienok nedostanete na ext2 filesystém, sú na to utility, ale vtedy som ich nemal pri ruke. Za 5 minút som rozbalil Monkey Linux na voľné miesto na 1. partition (FAT16). Rozbehol som Monkey, ktorý podporuje aj ext2 filesystém, primountoval som Red Hat-ovský disk, opravil konfiguráciu a mohol som znova nabootovať plnohodnotný Red Hat linux.
!!! Ak ale máte chuť nainštalovať si plnohodnotný linux, nie len niečo na vyskúšanie, potom skúste distribúciu Mandrake, ktorá urobí pri inštalácií všetko za Vás a dokonca dokáže rozdeliť disk bez toho, aby zlikvidoval windows, ale vopred som Vám nútený oznámiť, že akékoľvek pokusy robíte na vlastné riziko a ja nemôžem niesť zodpovednosť za prípadnú stratu dát alebo poškodenie hardware!!!

Boot linuxu

Tak ako všetky operačné systémy, aj linux má svoje jadro, ktoré je počas behu systému v pamäti počítača stále prítomné. Jadro je uložené najčastejšie v súbore zimage alebo vmlinuz Tento súbor nájdete na CD-ROM vašej distribúcie, alebo ak máte už linux nainštalovaný, tak aj v adresári /boot. Jadro sa musí pri štarte systému nahrať do pamäte počítača. V praxi sú používané dva spôsoby bootovania

LILO - Linux Loader
loadlin.exe - DOS program pre štart linuxu z DOS-u

Začnem tým častejšie používaným spôsobom - LILO.
Je to krátky program, ktorý sa nakopíruje najčastejšie do MBR pevného disku, ale nemusí byť vždy v MBR. Tento program má na starosti, nahratie súboru zimage, ktorý sa normálne v linuxe nachádza v adresári /boot do pamäte počítača. Program LILO má široké možnosti konfigurácie. LILO sa konfiguruje pomocou parametrov v súbore /etc/lilo.conf
Príklad:
Ak linux nenájde nejaké zariadenie, je možné pri štarte systému, v okamihu keď vypíše LILO boot: zadať parametre. Môže to byť napr. parameter umožňujúci zaviesť ovládač k sieť. karte, SCSI zariadenia, CD-RW, pamäte. Tieto parametre je ale potrebné zadávať pri každom štarte, aby ich systém našiel. Aby ich nebolo potrebné pri každom štarte pridávať, ale aby ich systém použil, doplníme ich do súboru /etc/lilo.conf do položky append="parameter" Ako parameter môže byť napr. ether=...., linux mem=...., hde=ide-scsi.... Potom len spustíme /sbin/lilo, aby sa zmeny prejavili po reštarte linuxu.

Praktický príklad:
V systéme mám fyzicky nainštalovaných 128 MB RAM. Jadro linuxu však nájde len 64 MB (Obmedzenie starších BIOS-ov). V okamihu bootovania, keď je na obrazovke text LILO boot: zadáme z klávesnice linux mem=128M a stlačíme ENTER. Takto sme oznámili programu LILO, aby sa túto informáciu pokúsil odovzdať jadru linuxu a ak je všetko v poriadku, potom jadro dokáže využiť celých 128 MB RAM. Problém je ale po reštarte, treba to zadávať znova.

Aby sme nemuseli zadávať tento parameter znova, doplníme do /etc/lilo.conf nasledovné:

Toto je príklad existujúceho /etc/lilo.conf

boot=/dev/hda
map=/boot/map
install=/boot/boot.b
prompt
timeout=50
image=/boot/vmlinuz-2.0.35-2
        label=linux
        root=/dev/hda1
        read-only
append="linux mem=128M"                 #tento riadok som doplnil,

Teraz už len spustíme /sbin/lilo a po reštarte už nemusíme ručne zadávať parametre pre LILO.

Štart Linuxu z DOS-u (bez LILO)

Na dosovskej partition musí byť nakopírované jadro vmlinuz alebo zimage a loader loadlin.exe
Spúšťa sa z DOSu príkazom loadlin vmlinuz root=/dev/hda1 ro
root znamená označenie partition, na ktorej je linux nainštalovaný (pozri nižšie)
ro znamená readonly
rw znamená read-write

Využitie:
1.Urobte si normálnu, klasickú DOS-ovskú bootovaciu disketu, nakopírujte na ňu súbory vmlinuz (zimage) a loadlin.exe (loadlin.exe je súčasťou každej RedHat distribúcie, ak máte záujem o loadlin, napíšte mail)
V BIOS-e PC nastavte bootovanie z diskety a normálne nabootujte do DOS-u. V DOS-e spustite

loadlin vmlinuz root=/dev/hda1 ro

2. Máte na PC nainštalovaný DOS (WIN) v koexistencií s Linuxom.
Ak Vaše PC normálne bootuje do DOS-u, nakopírujte si na disk do nejakého adresára súbory vmlinuz (zimage) a loadlin.exe. Potom si Linux spustíte normálne z DOS-u, vyššie uvedeným spôsobom ale z pevného disku.

Pozn. Na serveroch použitých v internete som zatiaľ vždy použil LILO, ale linux, ktorý používam doma, mám nainštalovaný na takom hardvéri, ktorého zvuk. karta je OnBoard a teda nie je to 100%-ný SoundBlaster. Linux však túto kartu dokáže využiť, ale len vtedy, ak ju inicializuje výrobcom dodaný ovládač, samozrejme pre DOS. Z tohoto dôvodu môj domáci linux bootuje do DOS-u, inicializuje zvuk. kartu do režimu SoundBlaster, a nakoniec loadlin nahrá linux do pamäte. Na serveroch ale nie je potrebné zapínať zvuk. kartu.

Pevné disky a súborový systém v linuxe

Linux používa pevný disk na tie isté účely ako všetky OS. Je tam nainštalovaný systém, a uložené súbory.
Súborové systémy:

OS		Filesystém
DOS		FAT12, FAT16
Windows95	FAT16
Windows98	FAT16,FAT32
WindowsNT,2000 	NTFS
MacOS		HFS
Linux		EXT2, MINIX, MSDOS=FAT16, VFAT, XENIX, UMSDOS, EXT3
		a to ich je oveľa viac ktoré dokáže linux používať.

Ako získať nápovedu alebo help

man lynx

príkaz --help
príkaz -help
príkaz --h
príkaz -h

/usr/doc

Matt Welsh, Lar Kaufman: Používame Linux, Computer Press, 1997
Linux dokumentačný projekt

Pavel Satrapa, Jiří Randus: Linux-Internet server (je k nej inštalačné CD)

Súborový systém Extended2 (ext2)

/bin		spustiteľné súbory (binárne)
/boot		jadro systému
/dev		súbory pre prístup k hardvéru (devices)
/etc		nastavenie skoro všetkého
/home		domovské adresáre užívateľov, tu má každý svoj adresár a v 
		ňom si robí čo chce
/lib		knižnice systému
/mnt		tzv. mountpoint, adresár do ktorého sa pripája iný 
		súborový systém
/proc		virtuálny adresár, nezapíše sa na disk, je len v RAM, 
		tu sa ukladajú čísla procesov
/root		domovský adresár administrátora - superužívateľa
/sbin		spustiteľné súbory pre administraátora
/tmp		dočasné súbory (Temporary files)
/usr		priestor pre nainštalované užívateľské programy
/var		premenné systému ako logy, mail, fronty mailu, fronty tlačiarne

-rwx-r--r--	1 root	root	57 Nov 1 1997 .inputrc

ls

ls -al

-rwx------

-rwxrwx---

-rwxrwxrwx

Potom kombináciou práv dosiahneme požadované obmedzenia skupín a ostatných. Platí, že vlastník a root môže so súborom všetko. právo označené x býva pridelené iba spustiteľným binárnym súborom, textové ho nepotrebujú. Ostatné kombinácie si už dokážete odvodiť sami.

Ako je to s adresármi:
v podstate rovnako ako so súbormi, len je vždy na prvom mieste písmeno d, označujúce adresár d = directory, napr:

drwxr-xr-x	2 root 	root	8192	May 15 2000 /bin

Zmena prístupových práv súboru

POZOR !

Ako pokus by ste si mohli v adresári /tmp vytvoriť nejaký súbor a tomuto veselo meniť práva, aj tak ho nakoniec zmažeme:

prepneme sa do /tmp príkazom

cd /tmp

touch pokus.txt

ls -al

-rw-r--r--	1 root	root	0 jan 26 12:19 pokus.txt

chown ftp pokus.txt

ls -al

-rw-r--r--	1 ftp	root	0 jan 26 12:19 pokus.txt

chgrp bin pokus.txt

ls -al

-rw-r--r--	1 ftp	bin	0 jan 26 12:19 pokus.txt

chmod 000 pokus.txt

ls -al

----------	1 ftp	bin	0 jan 26 12:19 pokus.txt

chmod 700 pokus.txt
ls -al

-rwx------	1 ftp	bin	0 jan 26 12:19 pokus.txt

Pridávam ešte tabuľku, v ktorej je číselné označenie práv súborov. Číslo, ktoré použijeme ako parameter príkazu chmod, získame súčtom tých čísel, ktoré práva potrebujeme nastaviť, podľa nasledujúcej tabuľky

`subjekt`	`vlastník`			`skupina`			`ostatní`
`právo`	`čítanie`	`zápis`	`spúšťanie`	`čítanie`	`zápis`	`spúšťanie`	`čítanie`	`zápis`	`spúšťanie`
`značka`	`r`	`w`	`x`	`r`	`w`	`x`	`r`	`w`	`x`
`mód`	`400`	`200`	`100`	`40`	`20`	`10`	`4`	`2`	`1`

Na vygenerovanie toho správneho čísla pre príkaz chmod, môžete použiť aj nasledujúci JavaScript.

Po preskumaní príkazu chmod, môžeme súbor vymazať:

rm pokus.txt

Súbory typu link

cd /tmp
touch pokus.txt

ls -al

ln -s pokus.txt pokus

ls -al

lrwxrwxrwx   1	root	root	9 Jan 26 18:22 pokus -> pokus.txt
-rw-r--r--   1  root	root	0 Jan 26 18:20 pokus.txt

/usr/lib/lynx/lynx.cfg

ln -s /usr/lib/lynx/lynx.cfg lynxcfg

Fyzické disky v linuxe

/dev/hda

Prvý oddiel na prvom pevnom disku (normálne C:) je /dev/hda1 druhý oddiel (partition) na prvom disku je /dev/hda2, atď. druhý fyzický pevný disk celý je /dev/hdb, jeho oddiely /dev/hdb1, /dev/hdb2, atď.

Linux pre svoju prácu vyžaduje aj swap partition, teda miesto na disku pre virtuálnu pamäť. V linuxe sa tento problém rieši samostatným diskovým oddielom typu swap, nie ako vo win, kde virtuálnu pamäť tvorí súbor na pevnom disku. Toto ale zariadil už ten, kto Váš systém inštaloval.

príkaz free vypíše voľnú a obsadenú RAM, ale zároveň aj údaje o využití swap-u. príkaz df vypíše voľné miesto na primountovaných filesystémoch

Primountovanie filesystému, znamená pripojenie ďalšieho fyzického, alebo pripojenie oddielu disku do hlavného súborového systému. Overíme si čo máme primountované:

príkaz mount vypíše napr:

Filesystem    1024-blocks    Used     Available   Capacity    Mounted on
/dev/hda1	310264      209384	100880	     67%	/

Ak potrebujeme, aby sa nám automaticky promountovali suborové systémy, môžeme to pridať do súboru /etc/fstab

/dev/hda1  	/ 	ext2 	defaults    1    1 	#toto tam isto už bude
/dev/hdb1 	/mnt 	msdos 	auto        0    0	#takto som pridal 
							automatické 
							primountovanie
					                DOS-ovského disku D: 
							k adresáru /mnt

/dev/sda

/dev/sda1

/dev/sda2

Čítanie CD-ROM

mount /dev/cdrom /mnt

mount

Filesystem    1024-blocks     Used	Available   Capacity    Mounted on
/dev/hda1	 310264	     209384       100880        67%        /
/dev/hdb1	 650000      650000	    0           100%	   /mnt

/mnt

POZOR ! ak je primountované nejaké výmenné médium (disketa, CD-ROM), nesmieme vyberať vymenné médiá, pretože neboli zo systému odmountované!

! Môže sa stať, že v adresári /dev nemáte vytvorený symbolický link /dev/cdrom ktorý ukazuje na fyzické zariadenie, kam je CD-ROM pripojený, potom aj CD-ROM musíme mountovať ako pevný disk, alebo si môžeme tento symbolický link vytvoriť. Postup tvorby symbolického linku pozrite vyššie, ale pre istotu, ak je CD-ROM pripojený na 1 IDE kanál ako slave:

prepneme sa do adresára /dev

cd /dev

ln -s hdb cdrom

mount -t iso9660 /dev/cdrom /mnt

umount /mnt

POZOR !

cd /

umount /mnt

Teraz môžeme pohodlne vybrať CD z mechaniky príkazom eject

Pozn.: Najmä na serverových systémoch sa často používa pevný disk pripojený na rozhranie SCSI. CD-ROM majú väčšinou rozhranie ATAPI, ale fyzicky sa pripájajú na IDE (EIDE) rozharnie. Potom ale môže vzniknúť zaujímavá situácia, pretože prvý oddiel (partition) prvého pevného disku potom bude /dev/sda1, a CD-ROM, ak je pripojený na prvý kanál IDE ako master, by mala byť /dev/hda

Práca s 1,44 MB HD disketou v linuxe


DOS,WIN			Linux
diskety A:		/dev/fd0
	B:		/dev/fd1

mount -t msdos /dev/fd0 /mnt

mount -t vfat /dev/fd0 /mnt

mount -t ext2 /dev/fd0 /mnt

Ak potrebujeme disketu odblokovať proti zápisu, nestačí ju iba vybrať a odomknúť, treba ju najprv odmountovať a potom odomknutú znova primountovať.

Ak kopírujeme súbor z diskety s FAT filesystémom na ext2 filesystém, potom takýto skopírovaný súbor bude mať priradené práva: -rwxrwxrwx na toto pozor ak to je nejaký dôležitý súbor.

Rovnako, ak kopírujeme súbor z ext2 na FAT, potom tento súbor stráca všetky práva ktoré mal v ext2 filesystéme.

Ak boli na disketu kopírované súbory vo windows s dlhými názvami súborov, je lepšie ju k linuxovému ext2 primountovať nasledovne:

mount -t vfat /dev/fd0 /mnt

Formátovanie diskiet v linuxe

Disketu HD 1,44 MB, ktorá je prvá v systéme (A:) naformátujeme, nesmie byť predtým primountovaná !

fdformat /dev/fd0H1440

mke2fs /dev/fd0

mkdosfs /dev/fd0

Formátovanie pevných diskov

fdisk

diskdruid

man fdisk

Program fdisk má ako tak interaktívne textové rozhranie a preto ho nebudem komentovať a rovnako je na tom diskdruid, ktorého user interface sa podobá na niečo ako Turbo Pascal, teda okienka s tlačítkami v textovom režime.

Ak sme pomocou fdisku, alebo diskdruida vytvorili potrebné oddiely, môžeme na nich vytvoriť filesystém, princíp je rovnaký ako pre diskety, príklad,
potrebujem vytvoriť ext2 filesystém na 2. oddiele tretieho disku:

mke2fs /dev/hdc2

Kontrola integrity súborového systému

fsck /dev/hda1 		univerzálny, sám si otestuje typ filesystému, 
			a podľa toho spustí príslušný špeciálny program

e2fsck	/dev/hda1 	kontroluje a opravuje chyby ext2 filesystému

POZOR !

Dôležité súbory adresára /etc

/etc

/etc/passwd

Príklad výpisu súboru /etc/passwd

root:x:0:0:root:/root:/bin/bash 
jano:x:1003:100:Jan Maly:/home/jano:/bin/bash

/etc/passwd

/etc

ls -al

-rw-r--r--    1	root	root	768 Oct 18 2001	passwd

-rw-------    1 root	root	404 May 27 2002 shadow

/etc/shadow

/etc/passwd

/etc/shadow

Na Linuxoch, v ktorých sa nepoužil systém shadow (sú oveľa ľahšie hackovateľné) je zakódované heslo uložené v súbore /etc/passwd na mieste znaku "x".

/etc/HOSTNAME tu je zapísané plné meno Vášho stroja aj s doménou

/etc/NETWORKING		tu je záznam o tom, či je tento stroj v sieti,
			možnosti, ktoré sú v tomto súbore sú: YES
							       NO

/etc/group	záznamy o skupinách užívateľov, podobne ako /etc/passwd

/etc/host.conf	dôležitý súbor hlavne pre siete, tu je uvedené akým spôsobom
		má Váš linux získavať mená počítačov v sieti, spravidla postačí
		ak je v tomto súbore zapísané nasledovné:
		order hosts, bind
		multi on

Vysvetlenie: 1. riadok určuje v akom poradí sa majú hľadať mená a IP adresy počítačov v sieti, podľa tohoto príkladu sa najprv prehľadá lokálny súbor /etc/hosts, ak sa tam potrebný záznam nenájde, potom sa použije DNS systém, Domain Name Server, teda niektorý nameserver, buď použije systém sám seba (Ak má správne nakonfigurovaný DNS) alebo niektorý externý nameserver.

/etc/hosts	Súbor o ktorom som sa zmienil vyššie, je to tabuľka IP adries
		a mien počítačov, ktorú si môžeme meniť podľa toho, čo 
		potrebujeme.

Štruktúra záznamov v /etc/hosts je nasledovná:

#IP adresa	plné meno stroja	prezývka
127.0.0.1	localhost		#tento záznam NIKDY nemeňte, 
					#lebo každý stroj, aj taký ktorý nie je 
					#v sieti pozná sám seba pod týmto IP
					#a menom localhost
192.168.0.1	server.skola.sk	  server

/etc/hosts.allow
/etc/hosts.deny		dovoľujú presne špecifikovať povolené a zakázané porty
			pre určité IP adresy, súvisí to s bezpečnosťou systému

/etc/inetd.conf		konfiguračný súbor superdaemona inetd, podľa tohto súboru
			spúšťa inetd príslušný program, alebo daemona, ktorý Vás
			obslúži, napr: POP3, ftp, telnet...

ps aux

inetd

/etc/inetd.conf

ipop3d (in.pop3d)

inetd

/etc/inetd.conf

#

inetd

httpd

sendmail

named

POZOR ! Služby telnet, pop3, ftp používajú otvorené protokoly, teda mená a heslá posielajú v textovej podobe, je teda možné odchytiť tieto údaje v sieti !

/etc/inittab		tento súbor zabezpečuje inicializáciu systému pri štarte
			a zabezpečuje, aby sa na požadovaných termináloch
			spúšťal daemon zabezpečujúci login užívateľa.
			Spravidla login zabezpečuje daemon mingetty alebo agetty.

/etc/issue		text, ktorý sa vypíše pri logine
/etc/issue.net		text, ktorý sa vypisuje pri logine zo siete

/etc/motd		Message Of the Day, správa dňa, je to text, ktorý sa 
			zobrazí	užívateľovi po tom, ako sa prihlásil.

/etc/mtab		mount table - tabuľka primountovaných filesystémov

/etc/networks		podobne ako /etc/hosts	obsahuje tento súbor
			IP adresy a názvy sietí, ľahšie sa tak identifikujú 
			siete podľa mena, samozrejeme, myslia sa tým siete 
			a podsiete Vašej LAN. Štruktúra zápisu je obdobná 
			s /etc/hosts v opačnom poradí: sieť	 IP

/etc/networks

loopback	127.0.0.0
nasasiet	192.168.0.0

/etc/passwd		rozobral som vyššie

/etc/passwd-		je záložný súbor, ktorý sa vytvorí napr. po pridaní 
			užívateľa

/etc/profile		nastavuje parametre pre všetky prihlasovania

/etc/protocols		obsahuje záznam o protokoloch pod TCP/IP, ako ip, udp, 
			tcp ....

/etc/resolv.conf	Konfigurácia resolveru. V tomto súbore je zapísaný 
			záznam o Vašej doméne a aspoň dvoch nameserveroch, 
			ktoré obsluhujú túto doménu, ak je aj Váš linux 
			nameserverom, mal by tu byť uvedený.

/etc/resolv.conf

domain	skola.sk
nameserver	192.168.0.1
nameserver	192.168.0.2

/etc/securetty		v tomto súbore sú uvedené terminály, na ktoré sa môže prihlasovať 
			root. To znamená, ak máte nakonfigurivanú sieť, a povolený port 23
			čo je telnet, teda vzdialený terminál cez sieť a v súbore /etc/securetty
			máte záznam ttyp0 potom sa root, môže cez internet (alebo LAN) prihlásiť telnetom
			aj z opačného konca sveta.

tty1 
tty2 
tty3 
tty4 
tty5 
tty6

ttyp0

/etc/inetd.conf

in.telnetd

telnetd

/etc/sendmail.cf	konfiguračný súbor daemona na doručovanie pošty			
			programu sendmail, v jednej knihe bola zmineka o
			tomto súbore asi v takomto znení: 
			Syntax tohoto súboru má toľko pravidiel, že jednoducho
			bez príručky a dlhého štúdia to nikto nezvládne.
			Kto nikdy neupravoval súbor sendmail.cf nie je poriadny
			správca systému, kto to robil druhý krát, je blázon.
			Ak si tento súbor pozriete, pochopíte............

/etc/services		toto je tabuľka služieb
			a im príslušných portov protokolu tcp, udp

/etc/shadow		súbor v ktorom sú uložené zašifrované heslá roota a užívateľov

/etc/shadow-		záložná kópia súboru /etc/shadow, vznikne po pridaní, ubratí užívateľa

/etc/shells		záznamy o nainštalovaných príkazových interpretoch, napr:
			/bin/sh
			/bin/bash
			/bin/tcsh
			/bin/csh

/etc/syslog.conf	konfiguračný súbor logovania všetkých udalostí na serveri 
			do súborov v adresári /var/log

/etc/termcap		nastavenia rôznych typov terminálov

Užívateľ root

Užívateľ root má za úlohu udržiavať bezpečnú a plynulú prevádzku servera aby spĺňal všetky služby, ktoré od neho očakávate, sledovať prípadné útoky a pokúsiť sa zabrániť im, upgrade a update softvéru na serveri, pridávaním a uberaním užívateľských kont, a samozrejme prispôsobiť konfiguráciu servera v prípade zmien v lokálnej sieti, pri zmene ISP a podľa požiadaviek užívateľov. Teda po prvom prihlásení je potrebné aby si root ako prvý krok zmenil heslo príkazom

passwd

adduser meno

Ak sme vytvorili nové konto pre užívateľa meno, toto ešte nemá nastavené heslo, je potrebné aby to urobil root príkazom

passwd meno

meno@skola.sk

POZOR ! Ak prihlasovacie meno a heslo obsahuje VEĽKÉ písmená je NUTNÉ ich pri prihlasovaní dodržať!

Zrušenie užívateľa môže iba root príkazom:

userdel -r meno

/home/meno

NEPOUŽÍVAJTE konto pre roota na bežnú prácu, ako je posielanie mailov, písanie textov. Prihlásenie na konto root používajte iba na nevyhnutné operácie súvisiace so správou a nastavením systému. Ak je root prihlásený, je totiž možné odchytiť jeho heslo a následky môžu byť fatálne. Odchytenie hesla bežného užívateľa môže mať tiež nepríjemné následky, ale menšie ako keby prípadný hacker poznal rootove heslo.

Sieť v linuxe

Sieťová karta a jej inštalácia

Ak systém nie je schopný kartu detegovať, ešte neznamená, že s ňou nedokáže spolupracovať. V tom prípade, ale musíme vedieť o karte základné údaje ako je typ karty (s čím by mohla byť kompatibilná), adresu IO, prerušenie IRQ, Väčšina ISA kariet má rôzne nastavovacie utility ale pre DOS, čiže najprv zapichnime kartu do nejakej 386-ky s DOS-om, nakonfigurujme ju, hlavne IO, IRQ, ak je to kombo karta, teda má aj BNC (koax) konektor, aj Twisted Pair RJ45, treba jej nastaviť ktorý sa bude používať.

Ak máme kartu pre PCI zbernicu, tu je to jednoduchšie, zapichneme ju do linuxu, nabootujeme, ak ju systém nenájde, skúsime to my, samozrejme že typ by sme mali poznať.

príkazom cat /proc/pci získame výpis jednotlivých adries a IRQ priradených PCI zariadeniam. (Mimochodom, cat je príkaz pre výpis akéhokoľvek súboru na obrazovku). Ak sa tu objavia údaje o našej karte, teda jej IO a IRQ, máme čiastočne vyhrané, teraz ju stačí už len rozbehať pomocou nejakého modulu. (modul je ovládač - driver HW zariadenia).

Aké moduly pre sieťové karty Váš systém podporuje, by ste mali nájsť v adresári/lib/modules/X.XX.XX/net/ ,kde X.XX.XX je číslo jadra linuxu.

Súbory ktoré tu nájdete sú binárne moduly, nahrateľné do jadra príkazmi modprobe alebo insmod

Príkl: Ja osobne mám v linuxe kartu RealTek RTL8029 AS do PCI zbernice. Je 100% kompatibilná s NE2000. O karte je potrebné vedieť, na akej adrese a prerušení IRQ pracuje. Z výpisu cat /proc/pci som zistil, že jej IO adresa je 0x6100 a prerušenie IRQ 11. Nastavenie parametrov tejto karty umožňuje DOS utilita rset8029.exe. Keďže je NE2000 kompatibilná a pre PCI zbernicu, použijeme modul ne2k-pci, príkazom modprobe skúsime modul nahrať do jadra nasledovne:

/sbin/modprobe ne2k-pci io=0x6100 irq=11

 
NE*000 ethercard probe at 0x6100: 00 80 48 b2 44 d7
eth0: NE2000 found at 0x6100, using IRQ 11.

lsmod

rmmod ne

Sieťová karta SMC Ethercard PLUS Elite 16T (WD/8013W)

Karta je pre ISA zbernicu, má RJ45 konektor a tzv. AUI konektor pre hrubý ethernet (Hrubý ethernet sa dnes už málo používa), takže cat /proc/pci nepomôže. Aj tejto karte treba v DOS-e nastaviť potrebné parametre IO a IRQ, najľahšie to nastavíte pomocou DOS-ovskej utility ezstart.exe. Ja ju mám nastavenú na IO=300 a IRQ=11. Karta je osadená chipom Western Digital, je teda kompatibilná s typom WD/8013W, preto v linuxe môžeme pre ňu použiť modul wd.

modprobe wd io=0x300 irq=11

Sieťová karta Compex ReadyLink 2000A PnP Ethernet Card (RL2000A)

O tejto karte výrobca udáva, že by mala byť plne kompatibilná so štandardom NE2000, je to karta pre ISA zbernicu, ale Plug&Play pre win systémy. Ak ju potrebujeme konfigurovať, je to možné pomocou DOS utility rlaset.exe, pomocou ktorej je možné nastaviť parametre IO a IRQ. Preto pre túto kartu platí rovnaký postup, ako pre SMC popísaný vyššie, len s tým malým rozdielom, že použijeme modul ne.

/sbin/modprobe ne io=0x300 irq=10

eth0

Konfigurácia sieťového rozhrania s protokolom TCP/IP

modprobe

ifconfig

Príklad:

/sbin/ifconfig eth0 192.168.0.1 netmask 255.255.255.0

ifconfig

lo        Link encap:Local Loopback
          inet addr:127.0.0.1  Bcast:127.255.255.255  Mask:255.255.255.0
          UP BROADCAST LOOPBACK RUNNING  MTU:3584  Metric:1
          RX packets:18 errors:0 dropped:0 overruns:0
          TX packets:18 errors:0 dropped:0 overruns:0

eth0      Link encap:Ethernet
          inet addr:192.168.0.1  Bcast:192.168.0.255  Mask:255.255.255.0
          UP BROADCAST LOOPBACK RUNNING  MTU:3584  Metric:1
          RX packets:18 errors:0 dropped:0 overruns:0
          TX packets:18 errors:0 dropped:0 overruns:0

Ešte stále však nedokáže komunikovať po sieti, pretože nemáme určené smerovanie paketov. Potrebujeme smerovať do siete 192.168.0.0 zadáme:

/sbin/route add -net 192.168.0.0 netmask 255.255.255.0 eth0

/sbin/route add default gw 192.168.0.5 netmask 255.255.255.0 eth0

/sbin/route

Kernel IP routing table
Destination     Gateway         Genmask         Flags Metric Ref    Use Iface
127.0.0.0       *               255.255.255.0   U     0      0        0 lo
192.168.0.0     *               255.255.255.0   U     0      0        0 eth0
default         192.168.0.5     255.255.255.0   UG    0      0        0 eth0

netstat

netstat

ping 192.168.0.10

Skúsme ešte ping na nameservery, ktorých IP adresy by nám mal poskytnúť ISP. Ak sa odozvy vracajú, potom máme v poriadku aj smerovanie na bránu (gw).

Skúsme teraz urobiť telnet z niektorého win počítača v sieti na náš server môžeme aj v príkazovom riadku MS-DOS zadať: telnet 192.168.0.1 ak sa tam objaví login a dá sa prihlásiť, tak máme všetko v poriadku.

POZOR !

Skúsme ešte zadať v Internet Exploreri na stroji s windows, namiesto adresy URL zadajte http://192.168.0.1 a objaví sa tam stránka Vašej distribúcie, ktorá je na Vašom serveri, alebo niečo podobné v súvislosti s linuxom, potom máte spojazdnený aj http server, teda server web stránok.

Týmto zďaleka konfigurácia siete nekončí, pretože, sme túto konfiguráciu zatiaľ nikam neuložili, teda po reštarte linuxu, bude zase bez siete.

Uloženie nastavenia sieťovej karty, platné len pre Red Hat

Aby sa nám uložila konfigurácia sieťovej karty, pozrime do adresára /etc/rc.d či tam existuje súbor rc.modules. Ak tam takýto súbor nie je, potom ho vytvoríme, v adresári /etc/rc.d zadáme príkaz touch rc.modules a súbor sa vytvorí, potom mu ešte nastavíme práva na -rwxr-xr-x príkazom

 chmod 100755 rc.modules

/sbin/modprobe wd io=0x300 irq=11
/sbin/ifconfig eth0 192.168.0.1 netmask 255.255.255.0
/sbin/route add -net 192.168.0.0 netmask 255.255.255.0 eth0
/sbin/route add default gw 192.168.0.5 netmask 255.255.255.0 eth0

Teraz reštartujme linux, aby sme si overili, či sa sieť rozbehne sama, bez nášho zásahu. Ak je sieť schopná sa sama rozbehnúť, potom môžeme pokračovať v konfigurácií. Treba ešte nakonfigurovať nameservery, zapísať ich do súboru /etc/resolv.conf a potom nastaviť DNS, pretože bez DNS nedokáže server doručovať e-mail. Urobiť zápisy mena a domény do príslušných súborov v /etc/ Požiadať ISP, aby urobil záznam na svojom DNS serveri pre Váš server a doménu. Aby sme ale mohli uložiť konfiguráciu, potrebujeme editovať textové súbory, môžeme použiť napr. text. editor vi. Používanie vi pozri nižšie.

Meno Vášho servera Meno Vášho počítača máte zapísané v súbore /etc/HOSTNAME Zistiť si to môžete príkazom

uname -a

Meno počítača sa nastavuje príkazom hostname, doménové meno príkazom domainname

Nastavenie nameserverov pre linux Tu sa zatiaľ zmienim o nastevení nameserverov pre linuxový stroj, je to teda prípad, keď linux bude využívať nejaké externé nameservery, zatiaľ nie sám seba. Nameservery, ktoré používate aj pre win mašiny zadáme do súboru /etc/resolv.conf je konfiguračný súbor resolveru Súbor /etc/resolv.conf by mal mať nsledovný obsah:

search skola.sk
nameserver 195.146.132.59
nameserver 195.156.128.60

Samozrejme, že IP adresy nameserverov Vám musí prideliť príslušný ISP. Skontrolujeme ešte nastavenie v súbore /etc/host.conf, malo by byť nasledovné

order hosts,bind
multi on

Kto aspoň trocha ovláda angličtinu, tak si preloží, že poradie hľadania IP adries a mien strojov je dané prehľadaním súboru /etc/hosts, ak sa tam nenájde potom sa použije bind. O bind sa zmienim neskôr podrobnejšie, bind je balík programov ktorý zabezpečuje aby aj Váš linux bol nameserverom.

V podstate po týchto úpravách by sa mal dať použiť program lynx (lynx je textový HTML browser) nasledovne:

lynx http://www.infovek.sk

alebo

lynx ftp://ftp.infovek.sk

Lynx s načítanou web stránkou ukončíme klávesou q a potom y. Môžete skúsiť aj ftp, napr:

ftp ftp.infovek.sk

Podstatné je to, či Váš linux dokáže použit externé nameservery pre svoje účely, teda zatiaľ je linuxový stroj nastavený ako klient v internete.

Či to máme správne nastavené, zistíme príkazmi ping a traceroute.

Ping sme už použili, ale skúsme ho použiť aj s menom napr:

ping www.stonline.sk

ak sa pakety vracajú, potom je to v poriadku, prerušíme Ctrl+c, a skúsme

traceroute 195.146.132.59

potom

traceroute www.stonline.sk

Príkaz traceroute je v podstate taký dokonalejší ping, ktorý vracia pakety zo všetkých uzlov (počítačov, routerov, ktorými Váš vyslaný paket prejde, a vypisuje čas návratu. Táto utilitka je vynikajúca v situáciach, keď hľadáme v sieti chybu, takto môžeme zistiť, po ktorý stroj je sieť prístupná a odkiaľ sa pakety už nevracajú, alebo im to trvá veľmi dlho - tam je možno veľké preťaženie siete. Príkaz traceroute vykonáva svoju činnosť pomalšie, pretože zisťuje aj mená počítačov a sieťových zariadení cez ktoré prechádza. Ak by sa traceroute nedostal do cieľa potom je požadovaný cieľ vzdialenejší ako 30 skokov, teda traceroute je default nastavený na 30 uzlových počítačov (zariadení), ak prejde 30-timi, bez ohľadu na to, či dorazil do cieľa alebo nie, svoju činnosť ukončí. Bližšie informácie by ste mali získať príkazom

man traceroute

alebo

traceroute

bez parametra

Ešte by sme si mohli overiť, ako nám pracujú nameservery, príkazom nslookup zadjame teda

nslookup

Default Server:  dns.stonline.sk
Address:  195.146.132.59

>				(toto je príkazový riadok programu nslookup)

>www.infovek.sk

>exit

Pozn: Ak neplánujete Váš linux používať ako e-mailový server, v podstate si s takouto konfiguráciou vystačíte, ale potrebujete mať záznam o Vašej doméne a IP adrese na nameserveri u ISP, teraz stačí spustiť httpd (ak nebeží) overíme si to príkazom ps aux, ak beží, stačí už len nakopírovať do adresára /home/httpd/html/, novšie distribúcie majú koreň http servera nastavený na /var/httpd/html/ Vaše web stránky a server je na svete, ale pozor, ešte nie je bezpečný ! Ak budeme potrebovať z nášho servera vytvoriť aj e-mailový server, potom musí na ňom bežať daemon named, ale to už je samostatná kapitola.

Textový editor vi (vim)

ps aux, kill -9 číslo procesu

Tento návod nie je podrobná príručka, budem písať len o nutnom minime, ktoré potrebujete na to, aby ste mohli editovať textové súbory.

! Platí pravidlo, že v rôznych konfiguračných súboroch, riadky, ktoré sa začínajú znakom # sa ignorujú, teda je to komentár, platné sú len také riadky, ktoré nemajú na začiatku znak #. (sú aj výnimky s inou syntaxou, napr.skripty)

Ak riadok vyzerá takto:

127.0.0.1	localhost	#toto je pozáamka, kt. sa ignoruje

vi meno.suboru

Príkaz w znamená write, teda súbor sa uloží,
príkaz q znamená quit, teda naraz sa uloží súbor aj ukončí editor.

Maznie celého riadku:
Ak potrebujeme zmazať naraz celý riadok, musíme byť v príkazovom režime, kurzorom sa nastavíme na riadok, ktorý budeme mazať a stlačíme 2x klávesu d zmaže celý riadok.

Ukončenie vi bez uloženia súboru, editor musí byť v príkazovom režime: q! dobre vidíte, klávesa queeee a výkričník, potom enter. Ak ste v súbore urobili nejaké zmeny, po ukončení vi sa neuložia.

Toto je nutné minimum, ktoré na úspešnú editáciu textového súboru potrebujete. Na prvé počutie je to chaos, ale ja som vo vi, napísal celé internetové stránky s formatovaním v HTML so slovenskou diakritikou. Výhodou editora vi je, že Vám môžem 100%-ne zaručiť, že Vás kancelárska spona otravovať nebude :-).

Skúsme teda editovať nejaký textový súbor, len tak tréningovo, prepnime sa do adresára /tmp

cd /tmp

touch pokus.txt

vi pokus.txt

rm pokus.txt

MC edit - text. editor v Midnight Commanderi

Nastavenie built-in editora v mc. Spustíme mc, dáme F9, vyberieme Options, odtiaľ Configuration, a v okienku zaškrtneme [x] Use internal edit, uložíte si konfiguráciu pomocou Save a môžete na vi zabudnúť. Teraz Midnight Commander funguje ako nc v DOS-e, teda na stlačenie klávesy F4 sa spustí editor, ktorému by mal rozumieť každý, kto niekedy pracoval s nc v DOS-e.

DNS Konfigurácia nameservera

Existuje viac typov nameserverov, a teraz sa treba rozhodnúť, aký typ je pre Vás potrebný. Aký nameserver potrebujete pre svoju sieť, môžete naštudovať napr. v knihe:

Pavel Satrapa a Jiří Randus: LINUX-Internet server

Primárny nameserver
Sekundárny nameserver
Vyrovnavací Cache nameserver

Samozrejme, že asi najvyhodnejšie je, ak je Váš server primárnym doménovým nameserverom, pretože vtedy obsluhuje sám celú doménu ale stále treba u klientských PC v sieti počítať s tým, že sa budú okrem nášho nameservera používať aj nameservery ISP.

Čo budeme potrebovať na nakonfigurovanie DNS služby:
Softvér, väčšinou ho nájdete na internete vo forme balíka pod názvom BIND+číslo verzie.
Najjednoduchšou cestou je stiahnúť ho vo forme rpm balíka (RedHat package manager), alebo pre Debian vo forme deb (je to niečo podobné Debian, ako rpm pre Red Hat). Nainštalujeme balík rpm -i bind.x.x.x.rpm Samozrejme, ak máte už balík nainštalovaný, odpadá pre Vás sťahovanie a inštalácia, už len nakonfigurovať.

Ako zistíme či máme v systéme nainštalovaný balík BIND ?
Kľúčovým programom balika BIND je daemon named. Býva uložený v adresári /usr/sbin
Ak tam nie je, skúste ho vyhaľdať napr. pomocou Midnight Commandera, možno sa Vaša distribúcia linuxu líši aj týmto ?!
Treba nejako zabezpečiť, aby sa named spúšťal pri štarte systému sám. Balíky pre Red Hat sú vytvorené tak, že po inštalácií, ak sú to daemoni, ktorí majú bežať nezávisle od inetd, sa pridá štartovací skript do adresára/etc/rc.d/initd/named

Toto je ale vec, ktorú zrejeme majú distribúcie vyriešenú rozlične, no nakoniec ak sa nám to nepodarí spustiť automaticky, môžeme tohoto daemona named zatiaľ spúšťať ručne :-)))

Aby sa daemon named pri spustení správne nastavil, musí mať v adresári /etc súbor named.boot v súbore /etc/named.boot sú zapísané štartovacie podmienky daemona named teda konkrétne adresár so zónovými súbormi. Tento adresár sa väčšinou nastavuje na /var/named

potom súbor /etc/named.boot obsahuje toto:

directory /var/named
cache		.			named.ca
primary	    	skola.sk		named.hosts
primary		0.168.192.in-addr.arpa	named.0.168.192
primary		0.0.127.in-addr.arpa	named.0.0.127

/etc/named.boot

Záznamom directory sme nastavili adresár v ktorom budú uložené zónové súbory pre doménu. V praxi to znamená, že ak neexistuje adresár /var/named potom ho treba ručne urobiť a tento adresár bude obsahovať súbory:

named.ca
named.hosts
named.0.168.192
named.0.0.127

/etc/named.boot

/var/named/named.ca

ftp://rs.internic.net/netinfo/root-servers.txt

named.ca

/var/named

/var/named/named.hosts

/var/named/named.0.168.192

/var/named/named.0.0.127

Nezabudnite pozrieť man named

(Servery sú niekedy samy sebe servermi a zároveň klientmi :-))

uname -a

/etc/HOSTNAME

cat /etc/HOSTNAME

server.skola.sk

Ďalej budeme potrebovať meno našej domény, ak nemáme meno domény a staviame internetový server, musíme si naše doménové meno zaregistrovať na doménovom úrade, toto väčšinou vybavuje ISP, ale treba ho o to požiadať.

Ak nemáme v systéme zapísané doménové meno, vyhľadajme súbor /etc/DOMAINNAME a doplníme ho tam

Vráťme sa teraz k vytvoreniu zónových súborov. Začneme súborom /var/named/named.hosts Príklad súboru /var/named/named.hosts

;Definicia domenoveho nameserveru skola.sk
@               IN      SOA     server.skola.sk. root.skola.sk. (
                                20020220
                                86400
                                3600
                                3600000
                                604800
                                )


                IN      NS      server.skola.sk.
                IN      MX      0 server.skola.sk.      
server          IN      A       192.168.0.1
www          	IN      CNAME   server
ftp		IN	CNAME	server
ns		IN	CNAME	server
mail		IN	CNAME	server

@               IN      SOA     server.skola.sk. root.skola.sk.

IN	NS	server.skola.sk.

IN 	MX	0 server.skola.sk.

server	IN	A	192.168.0.1

www	IN	CNAME	server

ftp	IN	CNAME	server

/var/named/named.0.168.192

;Definicia domenoveho nameserveru
@               IN      SOA     server.skola.sk.  root.skola.sk. (
                                20020220
                                86400
                                3600
                                3600000
                                604800
                                )


                IN      NS      server.skola.sk.
1               IN      PTR     server.skola.sk.

IN NS server.skola.sk.

1               IN      PTR     server.skola.sk.

/etc/hosts

No a na záver, už len súbor /var/named/named.0.0.127 Keďže každý počítač v sieti pozná sám seba pod menom localhost s IP adresou 127.0.0.1 (dokonca aj windows :-), skúste na linuxe alebo aj vo windows v príkazovom riadku:

ping localhost

Príklad súboru /var/named/named.0.0.127

;Definicia domenoveho nameserveru
@               IN      SOA     server.skola.sk.  root.skola.sk. (
                                20010209
                                360000
                                3600
                                3600000
                                360000
                                )


                IN      NS      server.skola.sk.
1               IN      PTR     localhost.

Zónové súbory máme, ešte treba zabezpečiť, aby sa pri štarte systému spustil daemon named. Keďže tu sa distribúcie trochu líšia, aspoň v RedHat-e je na to utilitka setup, kde si nadefinujem, ktoré služby sa majú pri štarte spúšťať. (Smaozrejeme, ide to aj ručne, doplnením štartovacích skriptov do /etc/rc.d/init.d)

Ak nám má teda fungovať doručovanie e-mailov, treba po štarte spustiť aj daemona ktorý sa o to postará. Je ich veľa, často sa používa sendmail. Ak sa dá použite nejakú utilitu, ktorá to nastaví za Vás, ak nie môžeme tohoto daemona spustiť po reštarte deaemona named:

Ešte pred reštartom daemona named, doplňme do /etc/resolv.conf aj údaje o našom nameserveri

search skola.sk
nameserver 127.0.0.1
nameserver 195.146.132.59
nameserver 195.156.128.60

ps aux

kill -9 xxx	kde xxx je číslo procesu named

named

sendmail -bd -q 15m

-bd znamená, že sendmail pobeží na pozadí ako daemon
-q 15m znamená, že sa sendmail pokúsi odosielať maily vo fronte každých 15 min

POZOR ! Každý server v internete, na ktorom beží SMTP služba, môžu využívať SPAM-eri na odosielanie svojho balastu, preto je potrebné zakázať tzv. Open Relay, ešte pred spustením daemona sendmail. Povolíme použitie služby SMTP (sendmail) iba z našej domény. Do súborov /etc/mail/name_allow a /etc/mail/relay_allow doplníme, do oboch názov našej domény skola.sk a až potom spustime sendmail.

Skúsme overiť činnosť už nášho lokálneho nameservera príkazom nslookup, takým spôsobom ako som popísal vyššie, ale teraz už pobeží na samom sebe.

nslookup

Default server: localhost
Adress: 127.0.0.1
>

vyššie

! NEZABUDNITE Záznam o existencií Vašej domény a nameservera musí byť zaregistrovaný aj v nameserveroch ISP, ktoré sú nadradené Vašej doméne, pretože postup hľadania domény je hierarchický.

Príklad: Niekto vo svete si chce prečítať Vaše web stránky, preto vyťuká do svojho prehliadača adresu www.skola.sk Aby mohol dostať odpoveď na svoj dotaz, musí mu jeho nameserver vrátiť IP adresu servera vašej školy. Lenže jeho ISP nepozná Vašu IP adresu, ani Váš server, preto nameservery jeho ISP, postúpia požiadavku koreňovým nameserverom internetu, lenže ani tie nič nevedia o doméne skola.sk, ale našťastie, vedia niečo o doméne sk, takže postúpia jeho požiadavku serverom, ktoré majú na starosti doménu sk. Servery v doméne sk, by mali vedieť, že exstuje doména druhej úrovne skola.sk a že o ňu sa stará server.skola.sk, postúpia preto požiadavku na server.skola.sk, ktorý už pozná aj www.skola.sk, zistí že je to on sám a preto pošle Vaše stránky na počítač v internete ktorý o to požiadal.

Elektronická pošta

sendmail

Skúsme poslať mail niekde mimo našu sieť, ak odíde, je dobre. Poprosme niekoho aby nám poslal mail na nejaké konto na tomto serveri, alebo to môžeme urobiť sami tak, že si vytvoríme nejaké mailové konto na niektorom freemailovom serveri (www.post.sk, www.pobox.sk, atď...) a odtiaľto pošlime mail, na náš server.

Ak sa mail doručil, nameserver a poštový doručovateľ sú v poriadku.

Ako zistiť či sa mail doručil ?

Ak bol poslaný na adresu: meno@skola.sk potom v adresári /var/spool/mail nájdete súbor meno a ak si ho pozriete, mal by obsahovať okrem iného aj text správy. Tu ale treba byť trpezlivý, niekedy doručenie mailov trvá aj hodiny.

Potom si ešte pozrime obsah adresára /var/spool/mqueue V tomto adresári sa radia do fronty maily pripravené na spracovanie, teda aj odchádzajúce aj prichádzajúce.

Ak v tomto adresári nájdeme nejaké súbory, počkajme nejaký čas, ak odtiaľ zmizli, znamená to že sa e-mail odoslal.

Ak odtiaľto dlho nechcú zmiznúť, treba si pozrieť/var/log/maillog sem sa zapisujú všetky aktivity daemona sendmail, Ak tam nájdete Stat=Sent mail sa odoslal, ak je tam Stat=queued, znamená to že ešte čaká vo fronte na spracovanie.

Ak sa potrebujeme presvedčiť, či máme nejaké maily vo fronte, môžeme na to použiť príkaz:

mailq

mail meno@skola.sk

Ak chceme čítať maily v linuxe, stačí zadať príkaz mail, Ak máte novú poštu, vypíše sa &1, stlačíme číslo 1 a vypíše sa obsah mailu.

Toto je ale veľmi archaický spôsob, použite radšej niektorého mailového klienta pre textový režim ako je napr. pine

POP3 server

Konfigurácia pop3 daemona je jednoduchá, potrebujeme na to mať daemona pop3d, in.pop3d alebo ipop3d.

Požiadavka na stiahnutie pošty prichádza na porte 110 TCP/IP protokolu, aby toto pracovalo správne, mal by sa nachádzať záznam o tejto službe v /etc/services

Pop3 server sa spúšťa pomocou inetd, teda v súbore /etc/inetd.conf by mal byť záznam

pop3	stream	tcp	nowait	root	/usr/sbin/tcpd	ipop3d

vyššie

Ak tento záznam vo Vašom súbore /etc/inetd.conf nebol, doplňte ho tam, skontrolujeme, či existuje potrebný záznam pre službu pop3 v /etc/services mali by tam byť tieto záznamy:

pop3	110/tcp
pop3	110/udp

ps aux

kill -9 PID		namiesto PID napíšeme číslo, ktoré nám vypísal ps aux

/usr/sbin/inetd

/etc/services

/etc/inetd.conf

telnet localhost 110

Trying 127.0.0.1...
Connected to localhost.
Escape character is '^]'.
+OK server.skola.sk POP3 3.3(20) w/IMAP2 client

quit

POZOR ! Protokol pop3 je otvorený protokol, teda mená a heslá posiela v textovej podobe, je možné ich odchytiť v sieti.

Alebo užívateľ po prihlásení na linuxový server napr. cez telnet, môže použiť napr. pine, ale často sa tento problém rieši aj cez webové rozhranie pomocou napr: IMP, neomail, visualmail, openwebmail atď. kde si užívatelia čítajú a odosielajú poštu jednoducho cez www stránky zobrazené vo www prehliadači.

Tlačiareň v linuxe.

K linuxu môžete pripojiť akúkoľvek tlačiareň, ktorá je schopná tlačiť v čistom DOS-e, nie v DOS-okne vo windows. Linux nepodporuje tzv. win-tlačiarne, ktoré sú schopné tlačiť iba s ovládačmi pre Windows.
Aby sme úspešne zvládli tlač z linuxu, potrebujeme balík programov, pre RedHat je to lpr-XXX.rpm, printtool-XXX.rpm a rhs-printfilters-XXX.rpm, ale podobné balíky existujú pre všetky distribúcie linuxu, napr pre Debian vo forme *.deb, XXX znamená číslo verzie. Ďalej, budeme potrebovať podporu paralelného portu, ktorá môže byť buď zakompilovaná napevno do jadra linuxu, alebo môže byť vo forme nahrateľného modulu. Ak si nie ste istí v tom, či má jadro zakompilovanú podporu alebo nie, tak väčšina jadier má túto podporu štandardne zapnutú vo forme modulu lp.o, ktorý nájdete v /lib/modules/číslo-jadra/misc. Iba ak ste si kompilovali sami jadro linuxu a nezapli podporu lp a nezapli podporu pre nahrateľné moduly, bude potrebné jadro prekompilovať. Štandardne dodávané jadrá, majú túto podporu zapnutú, vo forme nahrateľných modulov. Skúste teraz nahrať modul lp do jadra:

modprobe lp

Neudialo sa nič, ale ak sa pozriete do /var/log/messages a nájdete tam linux_kernel: lpt1 at 0x0378, (polling) potom je modul lp úspešne nahratý do jadra. Pozrime sa či je v pamäti:

lsmod

Dostanete výpis

Module         Pages    Used by
lp                 2            0

Teda je v pamäti, môžeme ho z pamäte odstrániť, pretože, ak Vám beží daemon /sbin/kerneld, bude sa každý modul do pamäte nahrávať automaticky v prípade potreby, a naopak, aj sa z pamäte odstráni, ak sa nepoužíva. (Keby toto dokázali orámované sklá, asi by menej zamŕzali :-)). Pre istotu si skontrolujte, či beží /sbin/kerneld príkazom:

ps x

Ak /sbin/kerneld nebeží, budete musieť modul do jadra nahrať ručne, postup je vyššie, ak beží, už sa o modul starať nemusíte.

Ak teda máme tlačiareň, ktorá bude s linuxom schopná spolupracovať, musíme vedieť, ku ktorému portu bude pripojená. V linuxe to býva jeden z /dev/lp0, /dev/lp1, /dev/lp2, teda tak, ako máme v DOS-e LPT1, LPT2, LPT3.

Pripojme teda tlačiareň k paralelnému portu a skúsme nasledovné:

cat textovysubor.txt > /dev/lp1

Toto je iba jednoduché presmerovanie výstupu z obrazovky na port /dev/lp1, tlačiareň by mala normálne tlačiť. Ak vytlačí obsah súboru správne, potom ju môžeme začať konfigurovať pre systém tak, aby dokázal používať program pre tlač lpr a aby jednotlivé tlačové úlohy zoraďoval do fronty. O tlačové úlohy sa stará daemon lpd, ktorý zachytáva požiadavky na tlač, od jednotlivých užívateľov, zoardí ich do fronty, a nakoniec ich odovzdá programu pre tlač lpr, ktorý zabezpečuje už samotnú tlač, podľa nastavení jednotlivých tlačiarní v súbore /etc/printcap
V Red-Hat linuxe sa tlačiareň konfiguruje najpohodlnejšie v utilitke s názvom printtool v X window. Ak nemáte X, nezúfajte, tak ako všetko, tlačiareň tiež môžete nakonfigurovať aj v textovom režime, aj keď to bude zložitejšie.

Ak sme tlačiareň nakonfigurovali pomocou printtool (printconf), potom už le stačí spustiť daemona lpd a tlačiť.

Spustenie daemona lpd:

lpd

Teraz môžeme tlačiť:

lpr textovysubor.txt

Ako vytvoriť súbor /etc/printcap.

Pre zostavenie súboru /etc/printcap platia nasledovné pravidlá:
Riadky s komentárom musia začínať znakom #
Každý záznam definuje jednu tlačiareň, pričom záznam začína vždy menom (názvom) tlačiarne, pokračuje jednotlivými položkami záznamu, ktoré sa oddeľujú dvojbodkou a za poslednou položkou záznamu je tiež dvojbodka. Znaky \ na koncoch riadkov znamenajú toľko, že záznam pre danú tlačiareň pokračuje na ďalšom riadku. Za znakom \ nesmie byť žiadny znak, ani medzera. Záznam pre jednu tlačiareň sa končí dvojbodkou, za ktoru už nie je znak \, teda záznam nepokračuje na ďalšom riadku.

Linuxová tlačiareň musí mať nejaké pomenovanie, názov, implicitne je priradené meno lp, čo asi znamená linux printer, alebo local printer. Jedna tlačiareň, však môže mať aj viac mien, napriek tomu, by som však prvé z mien ponechal lp, ušetrí nám to trocha práce. Povedzme, že okrem mena lp, by som chcel, aby tá istá tlačiareň mala aj názov panasonic a Panasonic. Mien môže byť aj viac. Nech je pripojená k portu /dev/lp1, a nech je nastavená na emuláciu štandardu EPSON.

Príklad: K linuxu na port /dev/lp1 mám pripojenú tlačiareň Pnasonic KX-P2130, je to 24-ihličková tlačiareň. Použitím printtool sa mi vytvoril súbor /etc/printcap, ktorý vyzerá nasledovne:

##PRINTTOOL3## LOCAL epson 180x180 a4 {} Epson24 Default {}
lp|panasonic|Panasonic:\
        :sd=/var/spool/lpd/lp:\
        :mx#0:\
        :sh:\
        :lp=/dev/lp1:

Prvý riadok začína znakom #, teda je to iba komentár.
Potom nasleduje lp|panasonic|Panasonic:\ čo sú mená jednej a tej istej tlačiarne, oddelené znakom |, na konci je znak \, ktorý špecifikuje, že záznam pre túto tlačiareň ešte pokračuje položkou :sd=/var/spool/lpd/lp:\. Premenná sd špecifikuje adresár, ktorý sa má použiť na zapisovanie fronty pre tlač. Teda sd znamená spool directory. V našom prípade je nastavená táto premenná na /var/spool/lpd/lp. Rovnako aj tento riadok končí znakom \, teda záznam pre lp|panasonic|Panasonic pokračuje premennou :mx#0:\. Táto premenná nastavuje maximálnu veľkosť tlačovej úlohy, v našom prípade má hodnotu 0, teda bez obmedzenia. Potom nasleduje premenná :sh:\, ktorá zabezpečí, aby sa nevytlačila úvodná stránka, linux totiž riadi tlač tak, že ak tento parameter nie je definovaný, vytlačí sa na jednu stránku meno užívateľa a až potom obsah súboru, ktorý užívateľ potrebuje vytlačiť. V praxi to má využitie vtedy, ak denne tlačiareň použije 50 užívateľov, ktorí si v kope vytlačených listov musia nájsť ten svoj vytlačený súbor. Zatiaľ ale budeme tlačiareň iba testovať, a toto by nás vyrušovalo. Poslednou položkou v zázname pre tlačiareň lp|panasonic|Panasonic:\ je :lp=/dev/lp1:, ktorá špecifikuje port, ku ktorému je tlačiareň pripojená. Všimnite si, že tu už na konci nie je znak \, znamená to teda, že záznam pre našu prvú tlačiareň sa tu končí. Samozrejme súbor /etc/printcap môže obsahovať aj viac záznamov pre viac rôznych tlačiarní, možnosti nastavenia ďalších premenných je oveľa viac, avšak sústredil som sa iba na nutné minimum, viac o tomto nájdete napr. v knihe Používame linux od autorov Lar Kaufman a Matt Welsh. V súbore /etc/printcap by mali mať záznam aj vzdialené tlačiarne, napr. tlačiareň ktorá je fyzický pripojená k windows a linux ju môže použiť prostredníctvom SMB protokolu, teda Samby.

Musíme ešte vytvoriť vyššie spomínaný adresár:

mkdir /var/spool/lpd

a tomuto adresáru nastaviť nasledovné práva:

drwxrwxr-x   3 root     daemon       1024 Nov 12 19:30 lpd

keď toto máme, vytvoríme ešte adresár lp:

mkdir /var/spool/lpd/lp

a aj pre tento adresár musíme zmeniť skupinu a prístupové práva na:

drwxr-xr-x   2 root     lp           1024 Nov 12 20:33 lp

Reštartujeme daemona lpd

killall lpd

lpd

a môžeme otestovať nastavenie tlačiarne, skúsme najprv vytlačiť čistý ASCII text:

lpr subor.txt

Ak sa súbor vytlačil, je naše nastavenie správne.
Ak potrebujete zistiť, aké tlačové úlohy sú zoradené do fronty, použite:

lpq

Na riadenie tlače sa používa utilitka lpc
Spustite:

lpc

Objaví sa prompt programu lpc

lpc>

zadajte príkaz

lpc>help

Program Vám vypíše aké má možnosti pri riadení tlače, podľa toho, ktorú požadujete, tú zadáte ako príkaz pre lpc

Takto sme nakonfigurovali tlačiareň, zatiaľ však iba pre textový režim. Tlačiarne na linuxe samozrejme dokážu tlačiť aj rôzne formátovaný text, napr: HTML stránky, PostScript-ové dokumenty, obrázky, text upravený pomocou programu TeX, ale na takéto tlačové úlohy, potrebuje mať tlačiareň nastavené tzv. tlačové filtre. Utilita printtool tieto filtre dokáže nastaviť za Vás, preto podrobný opis nastavenia filtrov vynechám.

Samba = zdieľanie prostriedkov s windows

Balík programov s názvom Samba, dovoľuje aby sa linux tváril v sieti ako windowsovské PC. Načo je to dobré ? Aby win PC mohli zdieľať linuxové disky a tlačiarne, ale aj naopak, teda linux môže cez sieť používať disky PC a tlačiť z linuxu na tlačiarni fyzicky pripojenej k win PC. Prečo to normálne nefunguje, lebo win PC používajú na zdieľanie protokol Session Message Block (SMB => Samba) a nie TCP/IP. Na to, aby sme sprístupnili linuxové disky a tlačiarne pre win PC, musíme naučiť linux, aby sa tváril ako windows. Toto dokážu daemoni Samby,
smbd - daemon, ktorý sprístupní prostriedky pre win
nmbd - daemon, ktorý sa stará o mená viditeľné vo win, po dvojkliku na Okolité počítače, teda prevod IP na meno a naopak. Toto ale nie je DNS, ako je potrebné pre internet, ale je to niečo podobné.
A ešte niekoľko obslužných programčekov
smbclient - klient samby pre linux
smbprint - program pre tlač
smbmount - slúži na primountovanie win disku k linuxu.
smbpasswd - nastavuje heslá pre Sambu

Skôr, ako sa pustíte do realizácie SMB servera, preštudujte si PC-revue 1/2001 až 5/2002, kde je táto problematika veľmi podrobne a prístupnou formou rozobratá, ale pre úspešný štart SMB, venujte pozornosť hlavne PC-revue 6/2001.

Ak teda máme funkčnú TCP/IP sieť, s nastaveným zdieľaním diskov a tlačiarne na win PC a takisto do siete pripojený linux s fungujúcim TCP/IP spojením, pripojme win disk k linuxu.

Príklad: nech má linux meno v sieti Linux a win PC bude PC.
Aby sme pripojili zdieľaný disk C: PC k Linuxu, nemusíme zatiaľ konfigurovať SMB server.

smbmount //pc/c /mnt

/mnt

smbmount //pc/c /mnt

/etc/hosts

/mnt

 
cd /mnt

ls

smbumount /mnt

Ako poskytnúť linuxové disky a tlačiarne pre win PC ?

V podstate by stačilo spustiť daemonov smbd a nmbd, ale najprv ich treba nakonfigurovať.
Pokračujme teda v tom, ako sme si pomenovali počítače a ešte potrebujeme poznať ich IP adresy:

Linux - IP: 192.168.0.1
PC -    IP: 192.168.0.2

C:\WINDOWS

C:\WINDOWS\hosts

hosts

/etc/hosts

127.0.0.1	localhost
192.168.0.1	Linux

C:\WINDOWS\hosts

Ešte spomeniem, že aj win má niekedy linuxové črty, pretože skôr ako začne hľadať IP adresy z nameserverov, pozrie sa najprv do C:\WINDOWS\hosts či tam hľadané IP nieje, ak nie, požiada nameserver. Rozdiel je len v tom, že v linuxe si môžete poradie prehľadávania nastaviť v /etc/host.conf , ale o tomto som sa zmienil vyššie.

Keď sme už pri PC, pozrime si do akej pracovnej skupiny patrí, nájdeme to v nastavení siete, budeme to potrebovať, aby sme rovnakú prac. skupinu nastavili aj pre linux. Nech je prac. skupina SKOLA.

Teraz nakonfigurujme nmbd v linuxe. V podstate je potrebné vytvoriť súbor /etc/lmhosts

touch /etc/lmhosts

/etc/lmhosts

192.168.0.1 Linux M
192.168.0.2 PC

Už zostáva iba konfigurácia smbd daemona, lenže možnosti sú tu obrovské, preto sa zmienim iba o základných.
Konfiguračný súbor daemona smbd, nájdeme kde inde ako v /etc a jeho názov je smb.conf (Ak ste čakali takýto názov, už sa na Vás prejavuje linuxová rutina.)

Teda, čo bude /etc/smb.conf obsahovať ?
Je rozdelený na sekcie:

[global] 	všeobecné nastavenia
[homes]  	domovské adresáre užívateľov
[printers]	potrebuje toto komentár ? :-)

sergej

/etc/smb.conf

[global]			; toto sú len moje komentáre, to tam nepíšte
	workgroup = SKOLA	; nastavenie prac.skupiny		
	netbiosname = Linux	; meno pod kt. bude server viditeľný vo win.
	server string = Samba na Linuxe ;Toto sa objaví vo win po zadaní Vlastnosti
	security = user		; bezpečnosť, vyžaduje sa meno a heslo
	encrypt password = yes  ; pre W98, NT, W95 OSR2 yes, pre W95 staršie nastavte no
	smb passwd file = /etc/smbpasswd  ; súbor, kde sú uložené kryptované heslá pre Sambu
	log file = /var/log/samba/log.%m ; sem sa zapisujú aktivity SMB, %m znamená, že každý počítač má svoj log súbor.
	socket_options = TCP_NODELAY ; protokol TCP nečaká
	dns proxy = no		; ak nemáte DNS cez proxy server, ak áno - yes
	hosts allow = 192.168.0. ; povolíme použiť SMB všetkým z našej siete
[homes]				; domovské adresáre užívateľov
	browseable = no		; iní ich neuvidia v zdieľaných prostriedkoch, vidí ich iba užívateľ, ktorý má konto na SMB serveri 
	read only = no		; užívateľ može do svojho adresára aj zapisovať
[samba]				; tento adresár sprístupníme všetkým
	path = /home/samba	; cesta
	read only = no		; pozri vyššie
	public = yes		; tento adrsár je verejný, sem má prístup každý
[Panasonic]			; toto bude tlačiareň
	security = server	; bezpečnosť
	path = /var/spool/lpd/lp ; adresár, kde máme nakonfigurovanú tlačiareň v linuxe
	printer name = lp	; meno tlačiarne
	writable = yes		; sem môže zapisovať každý
	public = yes		; verejná
	printable = yes		; určená na tlač
	print command = lpr -r -h -P %p %s  ; príkaz pre tlač, pozri man lpr

/etc/smb.conf

/etc/smbpasswd

Vytvorme ho nasledovne, prevedieme normálnych linuxových užívateľov na sambových príkazom:

cat /etc/passwd | /usr/bin/mksmbpasswd.sh > /etc/smbpasswd

sergej

smbpasswd sergej

/etc/smbpasswd

sergej

Spustime teraz daemonov takto:

nmbd -D
smbd -D

Teraz môže Sergej sadnúť k PC a pri prihlásení sa do windows, použiť svoje meno sergej, a ak 2x klikne na Počítače v sieti, Okolní počítače, Network Neighborhood atď..., objaví tam Linux, 2x naň klikne, uvidí tam adresáre sergej, samba, Panasonic

Do adresára sergej sa dostane iba po zadaní správneho sambového hesla, ktoré sme mu nastavili smbpasswd sergej, ale samba aj Panasonic, idú otvoriť aj bez hesla.
Ak chce sergej použiť tlačiareň Panasonic musí si do svojho PC nainštalovať normálne windows ovládače pre Panasonic ako sieťovú tačiareň na Linuxe.

POZOR ! Ak v sekcii [global] v direktíve encrypt password použijete no potom meno a heslo pre prihlásenie na Samba server putuje sieťou v nekryptovanej, textovej podobe a dá sa odchytiť.

Aby sa nám samba spustila aj po reštarte linuxu

pridajte do adresára /etc/rc.d/init.d/ súbor smb ktorý obsahuje toto:

#!/bin/sh

      #
      # /etc/rc.d/init.d/smb - starts and stops SMB services.
      #
      # Nasledujuce subory su symbolicke odkazy na tento subor:
      # symlinks: /etc/rc.d/rc1.d/K35smb  (Zastavi SMB sluzby pri vypnuti)
      #           /etc/rc.d/rc3.d/S91smb  (Startuje SMB sluzby )      
      #           /etc/rc.d/rc6.d/K35smb  (Zastavi SMB sluzby pri reboote)
      #

      # Source function library.
      . /etc/rc.d/init.d/functions

      # Source networking configuration.
      . /etc/sysconfig/network

      # Check that networking is up.
      [ ${NETWORKING} = "no" ] && exit 0

      # See how we were called.
      case "$1" in
        start)
          echo -n "Starting SMB services: "
 daemon smbd -D
          daemon nmbd -D
          echo
          touch /var/lock/subsys/smb
          ;;
        stop)
          echo -n "Shutting down SMB services: "
          killproc smbd
          killproc nmbd
          rm -f /var/lock/subsys/smb
          echo ""
          ;;
        *)
          echo "Usage: smb {start|stop}"
          exit 1
      esac

root

-rwxr-xr-x

Existuje aj iná možnosť, ako štartovať daemonov nmbd a smbd prostredníctvom daemona inetd
Ak sa rozhodnete pre túto alterntívu, nemusíte vytvárať zložitý štartovací skript, stačí ak do /etc/inetd.conf doplníte (ak to tam nie je) nasledovné:

netbios-ssn     stream  tcp     nowait  root    /usr/sbin/smbd  smbd
netbios-ns      dgram   udp     wait    root    /usr/sbin/nmbd  nmbd

killall inetd
inetd

Poslanie spravy cez SMBCLIENT na PC s Windows

smbclient -M pc1 -I 192.168.0.1 -U pc1

Odklepnut Enterom a pisat spravu, po napisani spravy, dame Enter
a ukoncime Ctrl+D

Sieťové služby a ich nastavenie - tcpwrapper

V prípadoch ak potrebujeme, aby určitá sieťová služba, napr. telnet bola dostupná iba v LAN, ale aby sa "zvonku" z internetu nemohol k tomuto portu protokolu TCP/IP nikto dostať, je výhodné na overovanie oprávnenosti použitia tej ktorej služby tcpwrapper. V podstate je to daemon tcpd, ktorý pri požiadavke o určitú službu, overí, či pre daný stroj, môže inetd spustiť príslušného daemona. Toto overovanie vykonáva daemon /usr/sbin/tcpd. Konfigurácia je veľmi jednoduchá. Stačí ak sa daemon ktorého má na základe požiadavky spustiť inetd, overí cez tcpd.

Overovanie sa nastavuje v súbore /etc/inetd.conf
Príklad služby telnet, zapíšeme do súboru /etc/inetd.conf:

telnet  stream  tcp     nowait  root    /usr/sbin/tcpd  in.telnetd

Záznamom takéhoto typu sme zabezpečili, že skôr, ako superdaemon inetd spustí daemona in.telnetd, overí či v súboroch /etc/hosts.allow, alebo /etc/hosts.deny nie je pre tohoto daemona záznam. Súbor /etc/hosts.allow obsahuje IP adresy, alebo mená strojov ktoré môžu službu využívať. Súbor /etc/hosts.deny obsahuje IP adresy, alebo mená strojov, ktoré majú zakázané službu využívať.

Príklad:
Máme LAN, ktorej IP adresy sa začínajú 192.168.0.1 a končia 192.168.0.254 Potrebujem povoliť službu telnet v našej lokálnej sieti, ale v internete nie. Upravíme preto súbor /etc/inetd.conf ako je uvedené vyššie a do súboru /etc/hosts.allow doplníme:

in.telnetd: 192.168.0. 127.0.0.1

POZOR ! Za posledným znakom dáme ENTER, inak sa riadok v súbore ignoruje !!!!! Takto sme povolili všetkým strojom v sieti 192.168.0.XXX použitie daemona in.telnetd.
in.telnetd: - znamená, ktorý daemon bude povolený
192.168.0. - znamená, všetky stroje s IP 192.168.0.XXX 127.0.0.1 - povolíme službu aj z localhosta, teda zo samého seba

Ale ostatným ho treba zakázať, preto upravíme súbor /etc/hosts.deny do ktorého doplníme:

in.telnetd: ALL

Takisto dáme za posledným znakom ENTER.
Tu by mohol byť rovnako zapísaný zoznam IP adries, alebo mien strojov, ktoré majú službu zakázanú, ale ak ju zakazujeme všetkým, potom je jednoduchšie použiť ALL.
Nakoniec reštartujeme superdaemona inetd:

killall inetd
inetd

Na rovnakom princípe je možné povoliť/zakázať akúkoľvek službu, ktorú spúšťa superdaemon inetd.

Pre istotu, by sme mohli ešte otestovať, či sa niekto skutočne z nepovolenej IP adresy nedostane k službe, ktorú sme zakázali. Použijeme na to príkaz tcpdmatch daemon IP teda prakticky si povedzme, že by sa niekto z IP adresy 195.146.132.59 chcel pripojiť cez telnet na náš server. Ak máme všetky nastavenia pripravené potom na serveri zadajme príkaz:

tcpdmatch in.telnetd 195.146.132.59

client:   address  195.146.132.59
server:   process  in.telnetd
access:   denied

access: denied

access: garanted

Diskové kvoty - quota

Čo je kvota. Je to softvérové obmedzenie diskového priestoru jednotlivým užívaťeľom a skupinám. Prečo je to potrebné ? Pretože ak má na Vašom serveri e-mailovú schránku 100 užívateľov a každý dostane mail s veľkosťou 10 MB, ešte se nič nedeje pri dnešných kapacitách diskov, ale ak máte k diskom povolený aj prístup cez SAMBu, poprípade každý užívateľ má aj priestor na webe potom riziko zaplnenia disku je dosť veľké, pretože ak máte v systéme spomínaných 100 užívateľov a každý si uloží 500 MB čo nie je ani obsah jedného CD-ROMu, potom máte 50GB disk zaplnený a systém sa pri zapisovaní log súborov, alebo zapisovaní prijatých e-mailov do jednotlivých schránok, môže veľmi ľahko dostať do problémov, nehovoriac o tom, ak sa niekto pokúsi zahltiť Váš server obrovským množstvom e-mailov, povedzme s pripojeným súborom s kapacitou 5MB, ale ak ich odošle 10000, potom je tu problém, ktorému je najlepšie predísť nastavením kvoty, teda maximálnej kapacity z disku, ktorú môže užívateľ využiť na svoje súbory.

Čo potrebujeme:
1. Jadro linuxu (kernel), podporujúce kvoty.
2. Softvér na nastavenie kvot.

Nastavenie kvot pre užívateľov a skupiny.

1. Editujeme súbor /etc/fstab nasledovne, podľa toho, či potrebujeme zapnúť kvoty pre jednotlivých užívateľov (usrquota) alebo skupinu (grpquota), doplníme do /etc/fstab usrquota, grpquota alebo obe.
/etc/fstab bude potom vyzerať takto:

/dev/hda1       /       ext2    defaults,usrquota,grpquota 1 1

Na rovnakom princípe doplníme zapnutie kvoty pre všetky filesystémy, pre ktoré ich potrebujeme zapnúť.

2. Spustíme príkaz

quotacheck -avug

/dev/hda1

quota.user

quota.group

3. Nastavíme kvoty pre jednotlivých užívateľov a skupiny príkazom
edquota -u meno užívateľa nastavíme kvoty pre konkrétneho užívateľa
edquota -g skupina nastavíme kvoty pre skupinu užívateľov

Príklad:
Ak už máme modifikovaný súbor /etc/fstab a ak prebehol príkaz quotacheck -avug a vytvorili sa súbory quota.user a quota.group, potom môžeme nastaviť kvoty jednotlivým užívateľom a skupinám.

Nastavíme si kvoty na disku /dev/hda1 pre užívateľa s menom vzor:

edquota -u vzor

Quotas for user vzor:
/dev/hda1: blocks in use: 2547, limits (soft = 4500, hard = 5000)
           inodes in use: 356, limits (soft=1000, hard = 1500)

Samozrejme, že to nastavíme pre všetkých užívateľov, ktorým potrebujeme, ale problém nastáva, ak je potrebné nastaviť rovnaké kvoty pre veľký počet užívateľov.

Toto je ale možné dosiahnúť nasledovným postupom. Vytvoríme kvotu pre užívateľa vzor, podľa predchádzajúceho postupu. Potom povedzme pridáme do systému užívateľa napr. sergej. Potrebujeme, aby sergej mal rovnaké kvoty ako užívateľ vzor. Zariadime to nasledujúcim príkazom:

edquota -p vzor sergej

quotaon -avug

Web server, alebo server www stránok

Ak potrebujeme svetu vystaviť na obdiv informácie o škole, akciách, alebo len tak na tému ktorá Vás zaujíma a máte o nej informácie, ktoré by ste radi zdarma poskytli aj ostatným, najlepším spôsobom je použitie internetových stránok, preotože sa k nim prakticky dostane celý svet a ani v noci nezostanú zamknuté v budove, ako nástenky.

Čo budeme na začiatok potrebovať ? Nejaký balík programov, ktorý je schopný poskytovať stránky prostredníctvom protokolu http (HyperText Transfer Protocol) z nášho servera do počítačov čitateľov našich stránok. V linuxových distribúciách na tento účel neexistuje lepší nástroj ako je Apache web server. Vačšinou aj rpm balíky pre RedHat, Mandrake alebo deb balíky pre Debian sú pomenované Apache.číslo.verzie. Jadrom tohoto balíka je daemon httpd.

Začnime teda s konfiguráciou. Konfiguračné súbory väčšinou nájdete v adresári /etc/httpd/conf
Aby sme pre začiatok rozbehli http server, potrebujeme v týchto súboroch nastaviť aspoň základné údaje ako sú adresáre so stránkami, naša doména, typ spúšťania daemona httpd.
Ako prvý upravíme súbor /etc/httpd/conf/httpd.conf Najprv nastavímeme nasledovné direktívy.

ServerType standalone

standalone

inetd

Port 80

ServerRoot /etc/httpd

ServerName www.skola.sk

Teraz sa ešte pozrieme na súbor /etc/httpd/conf/srm.conf

DocumentRoot /home/httpd/html

/var/www/docs

Ešte skontrolujeme súbor /etc/inetd.conf, či náhodou nebol httpd daemon nastavený na spúšťanie z inetd, ale toto je skôr výnimka, v praxi sa používa httpd ako samostatný daemon bežiaci nezávisle od inetd. Ak by tu predsa len bol, potom pred riadok, v ktorom je zapísaný httpd dopíšte iba znak #, takto zabránime spúšťaniu pomocou inetd. Pre úplný začiatok by mala takáto konfigurácia stačiť, ale je to skutočne iba nastavenie na overenie funkčnosti a zataľ žiadne špeciálne nastavenia sme neurobili.

Teraz si overíme či nám beží http server:

ps aux

httpd

/etc/httpd/conf/httpd.conf

/etc/httpd/srm.conf

killall httpd
httpd

lynx http://127.0.0.1

www.skola.sk

Čo urobiť v prípade, že sa server nedokáže spúšťať sám, pri štarte systému. Vtedy je potrebné doplniť do /etc/rc.d/init.d súbor httpd, ktorý by mal obsahovať niečo takéto:

#!/bin/sh
. /etc/rc.d/init.d/functions
case "$1" in
  start)
        echo -n "Starting httpd: "
        daemon httpd
        echo
        touch /var/lock/subsys/httpd
        ;;
  stop)
        echo -n "Shutting down http: "
        killproc httpd
        echo
        rm -f /var/lock/subsys/httpd
        rm -f /var/run/httpd.pid
        ;;
  status)
        status httpd
        ;;
  restart)
        $0 stop
        $0 start
        ;;
  reload)
	echo -n "Reloading httpd: "
        killproc httpd -HUP
        echo
        ;;
  *)
        echo "Usage: $0 {start|stop|restart|reload|status}"
        exit 1
esac

exit 0

root

rwxr-xr-x

Teraz už môžeme vytvoriť nejaké internetové stránky, nakopírovať ich do adresára, ktorý je uvedený v súbore /etc/httpd/conf/srm.conf v direktíve DocumentRoot. Súbor hlavnej stránky pomenujte index.html, ostatné už môžu mať akékoľvek meno s príponou *.html.

POZOR ! Takto nakonfigurovaný www server nie je vačšinou schopný poskytovať klientom dynamické a aktívne stránky, ako napr. PHP, ASP a pod. Zatiaľ slúži iba na poskytovanie statických stránok, ale kaskádové štýly a JavaScript by mu nemali robiť problém, pretože sa interpretujú na strane klineta vo www prehliadači.

Web server Apache ako server WAP stránok

Prečo konfigurovať náš server aj ako server WAP stránok pre mobilný internet ? Pretože je to veľmi jednoduché a nepotrebujeme k tomu nič špeciálne a pritom môžeme výrazne rozšíriť počet ľudí ktorí sa k našim informáciám dostanú. Keď len uvážime koľko ľudí používa mobilný telefón a koľko bežne používa internet, potom používatelia mobilných telefónov sú v prevahe. Samozrejme, že stránky určené do mobilných sietí by mali byť čo najvýstižnejšie a obsahovo čo najkratšie, ale pri tom by mali obsahovať tie podstatné informácie, ktoré potrebujeme oznámiť ľudom, nech sú napríklad aj v miestach, kde nie je dostupný klasický internet.

/etc/httpd/conf/srm.conf

AddType text/vnd.wap.wml .wml
AddType application/vnd.wap.wmlc .wmlc
AddType text/vnd.wap.wmlscript .wmls
AddType application/vnd.wap.wmlscriptc .wmlsc
AddType image/vnd.wap.wbmp .wbmp
AddType audio/midi .mid	#pre stahovanie polyfonickych zvoneni vo formate *.mid
AddType image/bmp .bmp

/etc/httpd/conf/srm.conf

DirectoryIndex index.wml

DirectoryIndex index.html index.php index.asp index.cgi

index.wml

DirectoryIndex index.html index.php index.asp index.cgi index.wml

Pokračujeme v nastaveniach, do súboru /etc/mime.types doplníme nasledovné riadky:

application/vnd.wap.sic
application/vnd.wap.slc
application/vnd.wap.wbxml	wbxml
application/vnd.wap.wmlc    	wmlc
application/vnd.wap.wmlscriptc	wmlsc
image/vnd.wap.wbmp        	wbmp
text/vnd.wap.si
text/vnd.wap.sl
text/vnd.wap.wml        	wml
text/vnd.wap.wmlscript        	wmls
image/bmp	bmp
audio/midi	mid

/etc/rc.d/init.d/httpd restart

wml

html

/etc/httpd/conf/srm.conf

DocumentRoot

DocumentRoot /var/www/docs

wap

/var/www/docs/wap

index.wml

<?xml version="1.0"?>

<!DOCTYPE wml PUBLIC "-//WAPFORUM//DTD WML 1.1//EN" "http://www.wapforum.org/DTD/wml_1.1.xml">

<wml>
<head><meta http-equiv="Cache-Control" content="max-age=30" forua="true" /></head>

<card id="card0" title="WAP@GSM">


        <p align="center">Testovacia<br/> WAP stranka<br/>

        <br/>

        </p>


</card>
</wml>

http://www.skola.sk/wap/

www.wapsilon.com

Linux

Windows

POZOR ! Posledné lomítko je potrebné zadať z klávesnice telefónu, mobilný telefón ho nedoplní sám ako www prehliadače.

Viac informácií o tovorbe WAP stránok pokytuje tutorial na adrese www.w3schools.com/wap/wap_intro.asp

Na záver časti o WAP stránkach a mobilnom internete uvediem adresu šikovného OnLine konvertora grafických súborov, do grafického formátu wbmp podporovaného mobilnými telefónmi http://www.teraflops.com/wbmp/, alebo Vám môžem poslať jednoduchý kovertor bmp2wbmp pre textový režim Linuxu alebo Win.

!! NEZABUDNITE ČÍTAŤ MANUÁL KU KAŽDÉMU PROGRAMU ČO TU SPOMÍNAM: man príkaz !!

2002-2013 Mgr. Jozef Dolinský, Gymnázium Ľ.J.Šuleka Komárno
správca LAN&netmaster, odborný garant projektu Infovek

	vlastník	skupina	ostatní
čítanie				This free JavaScript
zápis				provided by
spúšťanie				JavaScript Kit